Nečudo teda, že ju obsadili do dvoch divácky najúspešnejších seriálov. V Susedoch si zahrala Martu Sladkú, teraz v Hornej Dolnej pani učiteľku. Je výbornou herečkou, ale na nič sa nehrá...
Čo sa vám pri názve Horná Dolná vybaví?
Dedinka Nová Lehota. Presne vidím dom, kde sme boli zložení, kde bola maskérňa, ľudí okolo seba. Pre mňa je Horná Dolná jeden veľký fenomén. Po seriáli Susedia niečo obrovsky nové, prvé, zvláštne a teším sa, že to ľudí baví tak, ako to bavilo nás. To bolo asi najzábavnejšie filmovanie, aké som doteraz zažila.
Čo vás dostalo na kolená?
Ľudia. O pár kopcov ďalej mám chalupu, takže mňa to až tak neprekvapilo, ako niektoré bratislavské kaviarenské typy, ktorí zistili, že sú tam perfektní ľudia. Boli by nám dali prvé aj posledné. Veľmi dobre sa tam všetci cítime a mám pocit, že aj domáci majú veľký podiel na tom, ako ten seriál vyzerá.
Prečo to bolo najzábavnejšie filmovanie?
Toľko komikov a ľudí, ktorí majú rovnaký spôsob humoru, som ešte na pľaci nezažila. Celý deň sme boli spolu a vymýšľali, ako to ešte celé okoreniť. A režisér Tomáš Jančo je s nami na jednej nôte. My sa poznáme ešte zo seriálu Susedia.
V Hornej Dolnej hráte učiteľku Zdenku Frlajzovú. Neprekáža vám, že z vás urobili tetušku v zástere?
Veľmi ma to pobavilo. Keď mi kostýmová návrhárka ukázala fertuchy, tak som najprv zdúpnela. Ale nie som typ herečky, ktorá musí byť na pľaci krásna. Je mi to jedno. Ak som za smiešnu postavu, tak hoci aj vo fertuche. Potom sa mi v jednej scénke zazdalo, že tá zástera je už moc. Boli sme na nádvorí a bol tam aj komparz. Zrazu som videla, ako sa cez cestu rinie asi osem žien a všetky mali fertuchu ako ja. Vtedy som pochopila, že som tam doma. (smiech)
Máte tendenciu aj v reálnom živote opravovať a napomínať ľudí ako Frlajzová?
Mám to niekde v podvedomí, aj keď sa to snažím potlačiť. Som z rodiny, kde mama bola učiteľkou a otec plukovníkom. V dabingu kolegom stále značím čiarky, intonácie... (smiech) Dokonca aj môj plán, kde škrtám dabingové slučky, je krásny. Keď vedia, že prídem, tak už lamentujú: „Ježišmária, škrtajme pekne, lebo nás dobije.“ (smiech) A aj dochvíľnosť je pre mňa dôležitá. Som prísna na ľudí, ktorí chodia neskoro, a nesprávajú sa profesionálne.
Nedávno ste mali v Novej Lehote stretnutie - spolu sa zabávali tvorcovia, herci aj dedinčania. Aké to bolo?
Bolo to niečo úžasné, vyzeralo to ako svadba. Catering s množstvom jedla... Dovolím si povedať, že mnohí z domácich ešte v živote niečo z toho ani neochutnali. Pozreli sme si spolu posledný diel seriálu a hrozne sme sa na ňom smiali.
Dokedy ste sa zabávali? Aj vás niekto z miestnych balil?
Nie, tam má Peťa Polnišová svojho amanta, pána Vinca (77) a na jar vraj bude svadba. (smiech) Odchádzala som s Maťom Landlom asi o pol jednej v noci, pretože na druhý deň som pracovala. Ale Peťa mi písala esemesku, že prišli so Zuzou Šebovou zdrúzgané. Odpísala som jej, že my sme síce prišli domov skôr, ale tiež zdrúzganí. Tam sa totiž nedalo nezdrúzgať. (smiech)
Niektorí herci z Hornej Dolnej vraj dostali od riaditeľa Markízy ako prezent drahé pero a alkohol. Čo sa ušlo vám?
Asi po druhom diele mi prišla domov obrovská kytica kvetov s odkazom od pána Setteleho, že si váži, ako sme rozbehli seriál. To sa mi teda ešte nestalo, aby mi takto niekto poďakoval.
Jedni hovoria, že sa na seriáli zabávajú, iní, že sú to skopírované Troškove filmy Slunce, seno..., ďalší, že je to primitívne. Čo si o tom myslíte?
Každý má právo na názor. Je to pre ľudí, ktorí sa chcú zabaviť, a nehľadajú v tom žiadne filozofické posolstvo. Netvárime sa, že hráme Dostojevského, to máme všetci v divadlách. Takýto úlet sa mne osobne páči, pretože Romeo, Júlia a dve nenávistné rodiny sú v každom seriáli.
Horná Dolná je ako tsunami. Zachvátila celé Slovensko. Nezávidia vám kolegovia tak trochu, že tam hráte?
Určite, ale myslím si, že v dobrom. Minule som prišla do divadla a Zuzka Porubjaková mi povedala: „Kto nevidel Hornú Dolnú, už ako keby ani nežil.“ (smiech) Pýtam sa jej, či to videla. Vraj nie, preto to hovorí. Všetci o tom stále rozprávajú, len ona je vždy v pondelok, keď seriál vysielajú, v divadle.
Tak divácky sledovaný ako tento seriál bol len sitkom Susedia, kde ste si zahrali Martu Sladkú. V čom tkvie ich úspech?
Susedia boli fenomén možno aj preto, že sitkom vtedy nerobil u nás nikto. Bol výborne napísaný, obsadený a ľudí to bavilo. Komediálny seriál z dedinského prostredia tu tiež ešte nebol, a preto možno zaujal. Je tam vzorka ľudí z Hornej Dolnej a niektoré veci sú naozaj autentické. Myslím si, že to bude zásluhou Tomáša Janča, ktorý toto prostredie pozná.
Kedysi sa hovorilo, že Susedia budú mať aj pokračovanie...
Raz nám aj svitla malá nádej, ale potom Viki Ráková otehotnela a druhá vec je, že Peter Marcin a Andy Kraus už kráčajú každý iným smerom. Táto partia sa už, bohužiaľ, nedá dokopy. To je asi akomanželstvo. Nedá sa celý život prežiť s jednou osobou. Príde väčšia kríza a ide o to, či sa to dá prekonať, alebo to odstrihnú.
Preto ste sa nikdy nevydali?
Minule som sa dočítala, že až 50 % manželstiev sa rozvádza, čo je strašné. Keby som sa vydala, aj ja som už tretí raz rozvedená. Časom začnú človeku prekážať veci, ktoré mu predtým neprekážali.
So Zuzkou Tlučkovou sa kamarátite od nakrúcania Susedov?
Nie, registrujeme sa od školy. Potom som odišla do martinského divadla, neskôr do Nitry, a keď som sa vrátila do Bratislavy, tak to už bolo veľmi intenzívne. Pri Susedoch sa to potvrdilo. To, že máme rovnaký humor a rovnaký názor na niektoré veci, je úžasné. Je to nadštandardné, koľko sme spolu, denne si telefonujeme, chodievame na dovolenky. Už som jej povedala, že ja sa s ňou nekamarátim, ja s ňou žijem. Máme dokonca víziu, že spolu aj dožijeme v bytoch oproti sebe na prízemí, niekde v Starom Meste. (smiech). Ale predtým si ešte užijeme dovolenky. Boli sme už na Bali, Kube, v Dubaji, Thajsku, na Floride. Koncom roka by sme si chceli pozrieť Nový Zéland a Austráliu.
Stále sa smejete. Človek má chuť sa spýtať, na čom fičíte?
Momentálne je to bežiaci pás, ktorý som si kúpila. Ráno sa naň postavím so zalepenými očami v pyžame, pustím si televízor a po pol hodine som nabudená. (smiech) Ale nabíjam sa aj sama sebou. Nikdy neupadám do depresie. Ani si ju nepripustím, keby to tam aj smerovalo. Viem byť smutná, pretože stali sa veci, keď mi zomreli rodičia... Takže, dokáže ma niečo položiť a zlomiť. Ale, že ma niekto neobsadí do úlohy, alebo že mi nevyjde inscenácia, tak z toho si nič nerobím. Ja si nevyrábam problémy.
Narodili ste sa v znamení Vodnára. Máte dobrú intuíciu?
Áno, a asi mám na pleci nejakého anjela, ktorý ma ochraňuje. Zariadil aj to, že som pred dvoma rokmi neodišla na Floridu, pretože o dva dni mi zomrela maminka. Niektoré veci by som možno aj urobila, ale on ma zadrží. Dáva na mňa pozor.
Ste dosť vyťažená, kde momentálne hráte?
V Prahe som teraz nakrúcala seriál Všetky moje lásky a v Štúdiu L+S budem robiť komédiu s Kamilou Magálovou a Peťou Polnišovou. Najviac sa však teším na jesennú premiéru Čechovovej hry Višňový sad, kde si zahrám statkárku Ranevskú.
Spomínali ste rodičov. Akí boli?
Tým, že otec bol vojak, každý si myslel, že je strašne prísny. Ale on bol úžasný. Nikdy som ho nepočula povedať škaredšie slovo, nadávať, alebo niekomu vynadať, a ani mne nie. To skôr mama. Tatko bol plukovník, ale mama generál. (smiech) Tá to riešila aj za neho. My sme to so sestrou brali tak, že mamina je tá, ktorá riadi celú domácnosť, výchovu a aj poúča...
Vaša sestra Ľuba je od vás o dva roky staršia. Je taká ako vy?
Je úplne iná. Vyštudovala chemickotechnologickú fakultu a teraz robí na Úrade jadrového dozoru ako inšpektor. Je racionálny typ, ja som impulzívna. Možno preto sa máme tak veľmi rady. Vie ma uzemniť, ja jej zase dávam malé krídla. Mali sme spolu ohromne krásne detstvo. Ľuba bola vždy to dobré dieťa a ja malý čertík. Všetky problémy, ktoré boli vždy kvôli mne, zahladzovala a urovnávala. Som jej za to dodnes vďačná.
Pôvodne ste chceli študovať to, čo ona. Ako to rodičia prijali, že ste išli na herectvo?
Na gymnáziu som bola spolužiačkou Romana Poláka, terajšieho riaditeľa Slovenského národného divadla a robili sme malé javiskové formy. Rodičia videli, že už nie som len s biológiou a chémiou v ruke. Povedali, že mi nebudú robiť protekciu, lebo nemajú na to ani financie a ani známosti. Ak ma na VŠMU zoberú, tak niečo vo mne je a nemajú čo riešiť. Vzali ma. Až spätne som si uvedomila, že mamin brat Michal Monček je hercom v Trnavskom divadle a ich otec bol zakladateľom hereckého a speváckeho súboru v Červenom Kameni. Takže niekde to v tých génoch je.
